Příspěvky uživatele

Nad Nateovou prísahou uznanlivo prikývne hlavou a na oslavu onej pamätnej vety už pred neho prichystá ďalší pohár, nech sa nestráca čas a Nate môže piť ďalej. Aspoň jeden z jeho kamarátov. "Tak tieto slová sa mi páčia," pochváli Natea a neovládne sa - siahne rukou pred seba a postrapatí kamarátove vlasy so škodoradosťou na perách. "So mnou môžeš piť! Vodu!" a hneď si aj nalieva do čistého pohára praobyčajnú vodu z vodovodu - to je jediné, čo má povolené piť. No ďakuje pekne. Obklopený alkoholom a nemôže si dať ani kvapku. Kde je na tomto svete spravodlivosť? "Náhodou Alex... nejaká pekná vedkyňa... s okuliarmi," začne pomaličky načrtávať lákavý obraz a žmurkne na kamaráta. Musí mu nejakú premúdrelú dušu nájsť. Ešte aj on si už prežil romancu a síce skončila zle, tak aspoň nejaká bola.

Na Nateove slová zareaguje rozhorčeným nádychom a výhražne zdvihne ruku s whisky. "To by som ti dal, keby si mi vošiel do baru ožratý. Ožrať vás je moja práca, to si zapamätajte!" pripomenie mu a zazrie aj na Alexa, nech si nemyslí, že to naňho neplatí. On im dá - chodiť k nemu už v značne podguráženom stave. "Veru, Alex. Ženská by ti pristala," zamieša sa ako pravý barman a kamarát do všetkého a prikyvuje hlavou. Pozorne si ho obzrie a snaží si predstaviť, nejakú slečnu vedľa neho. Žeby sa k nemu hodila nízka blondínka? Alebo nejaká vysoká ryšaňa? "Aký máš vlastne vkus na ženy?" začne "nenápadne" vyzvedať a vzápätí na kamaráta fľochne smutným pohľadom. "Ani za mňa si nedáš?"

Natea vidí prichádzať ako prvý a už z diaľky mu kývne bradou na pozdrav. "Tak to ma teší," odvetí rýchlo Alexovi, aby mohol prijať Nateovu ruku a rýchlo si s ňou potriasť."Vitaj! Už som sa pýtal, kde si sa zabudol... ale vyzerá to tak, že si už našiel cestu na správne miesto," zasmeje sa krátko a už berie dva poháriky (najčistejšie aké nájde), s cinknutím ich pokladá pred seba a siahne po najlepšej fľaši whisky. S láskou ju pohladí a do každého pohára naleje tak, aby sa tí dvaja nepobili, kto má viac. A potom veľmi veľkolepo hodí do každého pohára veľkú kocku ľadu - presne tak, ako to má Alex rád. "Dostatočne normálne?" spýta sa, keď pokladá pred nich ich whisky a poobzerá sa po bare, kontrolujúc, či sa nezapĺňa.

Pobavene zakrúti očami."Koho mám teraz ľutovať viac? Nás, že tu nie je alebo tú babu?" mykne mu kútikom úst, ale nemyslí to zle. Nate je jeho kamarát rovnako ako Alex. "Tak či onak, držím mu palce," zakončí a chopí sa utierky, ktorá sa váľa neďaleko a začne sa tváriť, že leští poháre - pre nikoho konkrétneho, skôr len sám pre seba, nech si nejako zamestná ruky. "Budem vám držať miesto," prisľúbi a položí si ruku na srdce. Pre svojich obľúbencov len to najlepšie. "A Nate by konečne mohol prísť predstaviť nejaký úlovok," dodá a hodí po Alexovi veľavravný pohľad, ktorý jasne vysiela, že ak sa tento odkaz Nateovi nedostane, Alexander si najbližšie zacvaká dvakrát toľko, ako zvyčajne.

Od zápisníka ho odtrhne až hlas jedného z jeho pravidelných návštevníkov (a dá sa povedať, že je to aj jeho kamoš) a až sa zahanbí, keď si uvedomí, ako Alexovi vôbec nevenoval ani štipku svojej pozornosti. Hoci... za tú kolu by si to pokojne zaslúžil.
"Pre teba všetko, Alex," žmurkne naňho a okamžite schmatne krígeľ a načapuje doň tri deci. Kolu položí späť pred neho a pokrúti hlavou. "Ale čože len kola dnes? A vlastne... kam sa podel Nate?" začuduje sa, keďže Alex má vo zvyku prichádzať vždy v páre. "Jeho neprítomnosť by sa dala označiť za takmer znepokojivú," nadvihne obočie a oprie sa o pult, celý žhavý počuť každú infošku, ktorá sa preženie okolo.

Do predpokladaného návalu ľudí stále zostáva približne hodina. Pár zákazníkov mu tu už posedáva pri stoloch chaoticky usporiadaných po miestnosti a jedna osamelá duša mu už stihla vypovedať celý svoj životný príbeh nad pohárikom celkom kvalitného bourbonu. Musí priznať, že ujca ledva počúval. Myšlienky mu tak trocha lietajú kade tade a tak sa nezmôže ani na pulírovanie pohárov. Aj tak by sa dokonalo vyleštené poháre nehodili k celkovému zjavu OldBurnu, ktorý si už po celé roky (snáď je z toho tradícia) zachováva zanedbaný, ale útulný šmrnc, ktorý ľuďom, a aj jemu samému, pripomína staré časy. Dnes dokonca aj zabudol zapnúť príjemnú hudbu, ktorá sa už dávno nehráva, ale zdá sa, že to nikomu neprekáža. Ticho povzdychne a obráti sa k zúfalcovi, ktorý sa stihol opiť ešte pred zotmením. "Toto si požičiam," uchechtne sa a načiahne sa za kľúčmi od akejsi štvorkolesovej rachotiny. "A vrátim, keď vytriezveš... čo asi nebude v najbližšej dobe. Čo tak zajtra?" Schmatne ich a dokonca do chlapíka aj štuchne, aby sa uistil, že mu tam ešte nezomrel. Totižto sa nevkusne rozvaľuje na barovej doske a kazí dojem - ktorý už bar aj tak nemá. Prevráti očami, keď nenastane žiadna reakcia (ujo je asi chemik) a odvráti sa preč, aby sa povenoval svojmu zápisníku, ktorý sa už od dlhoročného používania mierne rozpadá. No čo sa dá viac povedať, drahý zápisníček má výdrž.