Příspěvky uživatele

Najskôr sa zatvári celkom prekvapene, lebo žena stoja pre ním nevyzerá ako osoba, ktorá by mala byť zákazníkom patológa, no potom si uvedomí, že by ju tam mohli viesť rôzne pohnútky a nie len to, že si ľahne na odborníkov stôl. Však to čo sem skutočne ženu prinieslo ho pravdu povediac prekvapí viac. Patológov si vždy predstavoval inak. Nevie presne ako, ale inak.
,,To ste potom na zlom poschodí," odpovie jej aj napriek tomu, že si pozorne pozrie jej tvár a otočí sa smerom k výťahom. Pár sekúnd rozmýšľa či ju vyprevadí až dolu alebo len k výťahom, no nakoniec sa rozhodne preskúmať to tam dolu, predsa len je to len o jedno poschodie nižšie ako kde sa nachádza on. ,,Môžem vás tam odprevadiť," usmeje sa na ňu viac-menej milo, nikdy nejako extra nevynikal v medziľudskom kontakte, no občas sa dokáže celkom dobre premáhať.
,,Ja som tu skoro od školy," kývne rukou akoby to nič nebolo. ,,Takže už to bude celkom dlho."

V jeho rozmýšľaní ho preruší hlas, ktorí nepozná, no je nútení venovať mu pozornosť a veľmi rád sa ním nechá vyrušiť od svojho bezcieľneho potuľovania sa po krídľach nemocnice. Rád zabije nejaký čas. ,,Iste," odpovie žene a pristúpi bližšie k nej. Skloní hlavu nižšie aby naznačil, že počúva a ruky si skryje za chrbát, kde si chytí zápästia.
,,Hľadáte niekoho konkrétneho?" opýta sa jej viac-menej slušne ako len človek hrajúci sa so skúmavkami dokáže. ,,Nejakého špecialistu?"

S rukami vo vreckách sa prechádza po chodbách nemocnice, lebo už dokončil všetko čo mal na starosti. (Čo znamená, že urobil svojich pár pokusov, rozdelil svojim podriadeným prácu, ktorá musí byť dnes hotová a najmä pár z nim zdrbal aby si o sebe moc nemysleli.) Už stihol prejsť zo svojho laboratória nikde na mínus prvom poschodí na záchod, ktorý sa nachádzal na treťom, aj keby mohol ísť jednoducho na tom svojom. (Načo šetriť čas, keď ho máte až príliš veľa a neviete čo s ním.) Je verejne známe, že sa vo svojej práci nudí a niekedy aj ľutuje, že sa dal na to byť vedúcim, ktorý vlastne len rozdeľuje prácu ostatným. On by si radšej všetko urobil sám, aspoň by vedel, že je všetko urobené sto percentne správne.
Zloží si ruky do vreciek svojho plášťa a zahne za rok, je rozhodnutí ísť sa pozrieť za svojim priateľom a spýtať sa či má dnes po práci čas a mohli by si znova vyraziť - ako väčšinou po práci. Potom ešte asi sfúkne pár kníh a dlhá šichta bude ďaleko za ním a potrebuje si ju vyhnať z hlavy.