Příspěvky uživatele

S rukami v rozťahaných nohaviciach sa prechádzal po parku, alebo teda skôr - snažil sa. Medzi stromami bola tma ako v rohu, aj keď na cestičkách medzi trávou sa nachádzalo osvetlenie, bolo mu však zaťažko prejsť nejakých pár metrov aby osvetľovalo aj cestu mimo. To, žeby sa aj mladý muž mohol radšej pohybovať po chodníkoch ignorujme, snažil sa byť nenápadný a tak si teda svietil baterkou pod nohy. Viacmenej. Keď mu na facebook prišlo oznámenie o tejto akcii nebol si istý či s tým chce mať niečo spoločné, povedal si však napokon že pôjde, minimálne preto aby mal na čo spomínať, keď už bude mimo školy a bude sa mu cnieť za starým život. Aj keď tento samotný fakt je celkom vysoké sci-fi.
Zatiaľ však na okolí príliš veľa ľudí nevidel aj keď na stránke akcie sa nachádzalo dosť veľa ľudí, ktorí sa chceli pôvodne súčastniť. Bolo mu to divné, avšak bol príliš blbý aby mu došlo, že na tom asi nebude všetko kóšer. Akonáhle sa ale ozve kričanie, skoro vyskočí z kože a reálne skončí na zemi. ,,Sakra chlape, hrabe ti?" zanadáva so srdcom v krku a hrudníkom na prasknutie. Toto asi nebol moc dobrý nápad, niekomu už začína šibať.

,,Ja som bol dosť času učení doma," mykne plecami Dumbo, ako hľadí do jedálneho lístka. ,,Takže som nebol pripravený na to, že sú decká také kruté," zasmeje sa, no viac sa k tejto téme už vracať nechce. Čo bolo, bolo a čo sa stalo sa už neodstane.
Jeho ďalšie slová ho však veľmi zaujmú. Nebol by čakal, že si nájde záujemcu o bývanie tak rýchlo. Nadšene sa na neho pozrie a vyhŕkne: ,,Ty by si do toho šiel?" Nadšenosť z neho takmer srší a ak by mohol dokonca by i nadskočil na stoličke. Snaží sa čo najrýchlejšie upokojiť, aby nepôsobil zase až príliš vlezlo. ,,Teda, myslím, si, že by to bolo super," pousmeje sa. ,,Ja mám rád zvieratá. Sám dokonca chovám včely!" prizná sa mu bez mučenia Dumbo.
Keď k nim príde znova čašníčka, pousmeje sa na ňu a objedná si zo tri pizze. Jednu na stôl a ostatné zabaliť.

,,Detská prezývka, ktorá zostala po celý život," zasmeje sa nad jeho zarezením Dumbo. On si už na niečo podobné zvykol, stretával sa s tým často. Aspoň však jeho prezývka nebola hanlivá a on sa s ňou mohol bez problémov prezentovať. Síce v ňom stále vyvolávala zlé spomienky, no už sa cez to pomaly dostal. ,,Ako dieťa som bol..." snaží sa vysvetliť, no nedokáže nájsť tie správne slová, ktorými by popísal o čo presne ide. Preto sa vetu rozhodne nedokončiť - respektíve dokončiť s nejasným koncom: ,,Veľmi zaujímavý."
,,Oh, nie nie," snaží sa ho zastaviť Dumbo. ,,Bývam na byte a momentálne zháňam spolubývajúceho," uškrnie sa na Floriana. On určite nebýva na internáte, aspoň tak Damien usúdil. Nevyzeral ako typ, čo by si užíval internát. ,,Nevedel by si o niekom?" opýta sa ho i keď mu odpoveď bola asi dopredu dobre jasná. No, čo. Skúsi šťastie. Keď zahlási, že sa uvolnil stôl, Dumbovi v bruchu radostne zahrajú všetci hudci. Je čas na jedlo! ,,Jasné, ja budem len rád," povie mu a spoločne s ním sa vyberie k stolu. ,,Už vieš čo si dáš?" zalizuje sa popod fúzy Dam ihneď ako im čašníčka prinesie jedálenské lístky.

Hľadí pred seba ako blb, ruky má prekrížené na hrudi a poctivo čaká. Neznáša čakanie. Teda, nie žeby mal nejaký extra program na večer ale čakanie ho robilo veľmi nervóznym. Cítil sa, že nič nestíha. Jeho myšlienky však preruší veľmi vítané rozptýlenie. ,,Nazdar," pozdraví sa mu i on a snaží sa ho rýchlo niekam zaradiť. Jeho tvár mu niečo vraví, no nie je si presne istý, či vie i mužove meno alebo nie. Ale asi skôr nie. Preto je rád, že mu ho povie skôr ako sa spýta. ,,Damien," pousmeje sa ako mu podáva ruku v milom pozdrave. ,,Ale všetci ma volajú Dumbo," vysvetlí mu svoju prezývku, ku ktorej by sa nechcel viac vyjadrovať. ,,Tiež si sa prišiel najesť?"

Dumbo zvieral v rukách kupón, ktorý sa mu podarilo ukoristiť z nejakého dámskeho časopisu čo našiel na chodbe bytovky v ktorej býval. Momentálne si nemal moc z čoho vyberať. Spolubývajúci mu vypovedal nájom a teraz naň zostal sám až do času kedy si nájde niekoho nového. Nevie ako to potiahne, asi bude musieť zavolať strýkovi, alebo nejakému inému členovi rodiny, ktorý by bol ochotný mu pomôcť. Dobre vedel, že rodičia mu nepomôžu, keďže mali rovnako hlboko do vrecka ako on - farma predsa len už nevynáša tak moc ako kedysi.
Preto bol pripravený na to, že si ide nakúpiť pizzu s 50% zľavou. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Dá si pizzu zamraziť a bude mať čo jesť ešte dobrých pár chvíľ! Keby len o tejto zľave nevedelo tak veľa ľudí. Preto ešte stále čakal vonku, kým sa aspoň jeden stôl uvolní a on si bude môcť sadnúť.

,,Ah, tak to ja bývam v byte," povie s úsmevom aj keď nevie či je to práve pozitívum. Na internáte bývať odmietal lebo pre neho to nebolo dostatočne ,,voľné". Podpisovať sa keď odchádza či prichádza? Pfff. Nie vďaka. On si radšej priplatí i keby to malo znamenať, že umrie od hladu. Od čoho nemal ďaleko. ,,Tak to máme aspoň jednu vec spoločnú," povie jej pokojne a odpije si posledný dúšok z horúcej čokolády. Už mu len zostáva vyškriabať lyžičkou posledné zbytky. ,,Ja mám radšej zvieratá," mykne plecami. Tak sa toho moc politicky nedeje. Teda deje, ale je to zaujímavejšie ako ľudia. ,,Chovám včely," pochváli sa hrdo a aj na pár sekúnd zodvihne hlavu. Ale v tom momente dostane perfektný nápad. ,,Nekúpiš med?" možno si niečo zarobí a nakoniec nebude musieť vyžierať suchý chleba!

Dumbo mávne rukou. Ako veľmi dobre pozná pokazené spotrebiče, ktoré napokon nemajú cenu ani jednej sáčkovej polievky, za ktoré by ich on rád vymenil. Ešte, že sa takéto veci dajú kúpiť aj spod ruky, inak by sa cítil ako neandertálec. ,,To je tá moderná technika," zasmeje sa keď si spomenie na domov. Tam si varili na dreve a boli spokojní.
,,Krajší?" uškrnie sa na ňu prekvapene. Ľudia veru majú zaujímavý vkus. I keď čo on môže o tom hovoriť, keď sa takému nerozumie. ,,Mal charizmu, to určite," povie napokon aby nepôsobil až príliš nevhodne.

Na čašníčku sa len usmeje. On jej už nemá čo povedať. Svoje peniaze si minul a popravde ani nič iné nechce. Navyše sa ho ona ani nič nespýta. To sa však nedá povedať o slečne, ktorá si prisadla k nemu. Je nútení sa na ňu začať sústrediť aby jej vedel konštruktívne odpovedať a nepôsobiť ako sprostý chmuľo. ,,Toto je najlepšia kaviareň, tak asi ani nečudujem," prehodí akoby len tak pomimo. On sem chodieva často po škole, najmä ak má peniaze - samozrejme.
,,Hm.. čakal som, že si viac ľudí pôjde po zmenu," odpovie na jej otázku. Pri pohľade na ňu by nepovedal, že to bude slečna, ktorá sa zaujíma o politiku. Asi sa však a evidentne zmýlil. ,,Ale asi som sa mýlil," mykne plecami. Síce ho politika až tak moc nezaujímala ale toto sledoval. Asi ľudia napokon predsa len nemajú radi zmenu a zvyk je železná košeľa. ,,Čo na ne vravíš ty?" opýta sa aby reč nestála.

Ako sa utápa v čokoláde, razom sa k nemu priblíži žena - dievča asi v jeho veku a začne na neho rozprávať. Jeho hlava je nastavená tak, že jednotlivé slová počuje no ich význam mu uniká akoby ani nevnímal čo sa deje okolo neho. ,,Ah, jasné," pousmeje sa a jej otázku z ktorej vytušil čo chcela.
Podvedome si prisunie všetky svije veci k sebe i keď ich nemá vôbec porozťahované okolo seba. A popravde zase ani toľko vecí nemá. ,,Je to tu narvané," povie aby reč nestála. Pozná túto slečnu alebo nie? Videl ju už? Dost pravdepodobne.

Dumbo sedí v zadnom kupé a popíja si horúcu čokoládu. Síce mu je jasné, že na ňu minul všetky svoje pozostávajúce peniaze a budúci týždeň bude žiť asi len z energie slnka a dobrej vôle. Mal síce brigad vyše hlavy ale peniaze akoby sa mu vyhýbali. Výplata sa rozplinula, ani nevie nač ju minul, no bolo to tak. Ale však čo! Nejako bolo nejako bude. Nejako sa pretlčie aj keby mal riskovať psychiatriu.
Depresívne si odpije zo svojho nápaju v ktorom by sa momentálne najradšej utopil - no sladká chuť na jeho jazyku všetko zahnala.

,,To teda hej," uškrnie sa prekladajúc si nohu cez nohu ako sa opiera o lehátko. ,,Vieš aké je to kľudne keď sa nikam nemusíš ponáhľať?" rypne si do nej nenápadne a spokojne si odfúkne akoby sa chystal spať. Čo by popravde ani nebol taký zlý nápad. Možno by si mal zbaliť už veci a ísť domov, trocha sa pozrieť do knížok alebo jednoducho predstierať pozeranie do knížok.
,,Moc studená?" opýta sa bez väčšieho záujmu lebo dobre vie, že za ak bude tá voda takto ďalej pokračovať, čoskoro v nej budú plávať tučniaky.

Baba odíde ešte rýchlejšie ako sa prirútila a jediné čo Dumbovy po nej ostane, je prekvapený výraz na tvári. Musela sa vážne niekam ponáhľať, niektorý ľudia majú skutočne naponáhlo - čo sa nedá povedať o Dumbovi. On je skôr ten typ človeka, ktorý sa nechá unášať prúdom a zareaguje až keď ho voda rozmačkne o kameň. Aj aj vtedy je schopný sa len otriasť, ľahnúť si znova na vodu a prekrížiť si nohy.
Chlapec nemá žiadny zmysel sebazáchovy, ešte že absolútne nevie zaobchádzať s peniazmi. Ak by vedel bolo by to veľké prekvapenie. Mykne plecami, vojde do kvetinárstva a opatrne za sebou zavrie dvere.

Cleo príde k ním a rozmýšľa či ju má predstaviť on alebo sa predstaví sama. Skôr ako však stihne niečo povedať ona sama vyrieši jeho problémy za neho bez jediného iného slova.
,,Krátko," odpovie jej na otázku, pohotovo, lebo presne on takú istú otázku adresoval Ezequielovi len pred pár minútami. ,,Sme len zjedli dajakú žemlu, to je vše," pozrie na Eza akoby sa ho pýtal na odobrenie svojej odpovede.
,,Čo by ste povedali tomu," ťapne si nadšene rukami. ,,Kedy sme teraz šli na nejaký krutoprísny kolotoč?"

Cleo si ich všmne, respektíve len jeho, lebo ako predpokladal Dumbo, Ezequile ešte nestretla. Nevedel či je to skutočne tak, no v tom momente si tým bol takmer na sto percent istý. Veď ani on by ju nepoznal ak by mu nechcela vraziť dverami medzi oči. Ez podíde k nemu a položí mu otázku, Dunbo pohotovo odpovedá: ,,Hej, jasné." Sleduje ako prichádza k ich malej parte a prihovára sa. ,,Nie," odpovie jej skrývajúc si dlane do vreciek bundy. ,,Myslím, že nie."

Už pomaly dojedáva svoje jedlo, úspešne sa mu podarilo neušpiniť si svoje žiarivo sivé tričko alebo si nenalepiť na dlhé vlasy horčicu. Horšie ako horčica vo vlasoch by bol už jedine tak kečup, ktorý si dostatočne užil pri nástupe na školu keď ich všetkých prijímali do radov študentov. Ešte teraz ho pri pomyslení na ten pach, ktorého sa týždeň nedokázal zbaviť, strasie a otočí sa mu žalúdok.
,,Ale vôbec," usmeje sa na neho utierajúc si ústa do vreckovky aby sa zbavil aj posledných pozostatkov jedla.,,Sám som," odpovie snažiac sa nepôsobiť moc... votrelo? Prejde ku košu aby mohol vyhodiť všetky papieriky no v tom momente medzi ľuďmi uvidí známu tvár, ktorú si však pamätá už veľmi dobre. Len včera sa s ňou stretol na plavárni a prehodili spolu pár slov. Zodvihne ruku a zamáva jej.