Příspěvky uživatele

Stál pred stánkom a sledoval ako mu pani nakladá na žemľu mäsko, ktoré vyzeralo síce veľmi poživateľne no snažil sa nemyslieť na fakt, že minimálne polovicu dňa plávalo v oleji. Zatiaľ má zdravé srdce tak si to môže dovoliť. *Raz do roka,* mykne plecami spokojne, keď podáva žene peniaze. radšej si rýchlo zahryzne do žemle aby mu z hlavy vypršala pachuť utratených peňazí. Cecilia by na neho bola určite hrdá. Konečne si užíva života. Teda aspoň skúša. V tom okamihu však zahliadne Ezequila ako k nemu pristupuje a je rád, že už sa nebude musieť po námestí pohybovať sám. ,,Nazdar spolubývajúci," hlesne ako sa snaží rozprávať a zároveň jesť a jediné čo tým docieli je to, že sa takmer zadusí kúsočkom žemly. ,,Už si tu dlho?"

Práve stojí pri stánku s jedlom a rozhliada sa čo by najradšej zožral. Posledné dva týždne poctivo šetril aby sa na jarmoku mohol poctivo najesť a aby mu nebolo ľúto, že jeho ostatný kamaráti do seba stále niečo tlačia. I keď nakoniec to bude aj tak on kto bude mať stále na ústach niečo narazené, ale to je detail, ktorý Dumbo veľmi rád prehliadne.
Práve si kupoval cigánsku v žemly a bol nadšený, lebo niečo podobné jedol naposledy keď mal asi sedem rokov a ich otec ich po prvý (a posledný) krát zobral na nejakú slávnosť do mesta. Chce si vrátiť spomienky na detstvo.

Jemne prikývne. ,,Mala by si si dávať pozor," prikývne a znova sa oprie o operadlo lehátka. Zaujímalo by ho kam dievča chodí na školu, že či nie je náhodou prváčkou na jeho škole, avšak vôbec nie je schopný natypovať koľko by mohla mať mladá rokov. V dvadsiatom prvom storočí je to chôdza po tenkom ľade. ,,Aby si sa tu dnes ešte neutopila," uškrnie sa znova a vôbec si neuvedomuje ako útočne mohla jeho veta vyznieť.
,,Ja som Dumbo," odpovie jej a kývne aby si kľudne ľahla na lehátko vedľa toho jeho.

,,Oh!" povie smutne keď sa dozvie, že kvety, ktoré ho takmer stáli nos, nakoniec skončili roztlačené na chodníku. Dobre si uvedomuje, že pre jeho včeličky by tieto kvety predstavovali tak vzácnu potravu, no nič z toho. Aj tak boli už odrezané, čo by pre ne nemalo úžitku. ,,To mi je ľúto," usmeje sa no kútiky jeho úst zostanú dolu aby vyjadril svoju spolupatričnosť. ,Aspoň si si ale moc neublížila," snaží sa privodiť lepšiu náladu.

Skutocne ide k nemu, to si uvedomí až keď s ním nadviaže očný kontakt a on konečne môže povedať, že si aj on spomína na ňu. ,,Hej to som.bol ja," uškrnie sa na ňu zatiaľ čo sa stále usmieva lebo na sytuáciu, ktorá sa stale pred pár dňami už takmer úplne zabudol na toto stretnutie. Nepripadalo mu dôležité. Viac, menej.
,,Mala si vtedy dosť naponáhlo," uškrnie sa na dievčinu. ,,Doručila si zásielku bez ďalších incidentov?"

Zostal sedieť na lehátku a skutočne ho začala hrýzť idea, že by sa šiel zmočiť do vody aj on. Možno len si namočiť nohy alebo prsty? Aby vedel povedať aká voda bola, možno len trocha podpichnúť Ezequiela, že on sa zase cely deň učil. Uškrnie sa, za tú studenú vodu to nestojí. Znova sa oprie o lehátko, pred príhodom domov sa osprchuje a bude to dôveryhodné.
Po nejakom čase vylezie dievča z bazéna a Dumbo už takmer znova zabudol, že existuje. Poberie sa jeo smerom a on na pár sekúnda rozmýšla, či ide k nemu.

Zostalo ticho. Aspoň tak sa mu to zdalo, lebo už pár desiatok minút ho jeho priateĺ neohlásil a to byval dosť otravný. Takmer až rozospato sa posadí, nohy položí na chladnu zem a sedí na lehátku ako na koni. Chviľku trvá kým jeho oči pomaly zaostria a pohľadom hľadá svojho priateľa.
Miesto neho však objaví babu, ktorá sa jej zdala z nejakého dôvodu sa mu zdala povedomá, no nevedel ju zaradiť. Za svoju kariéru školiteľa tanca postretal už veľa báb. Preto len nadvyhne ruku a kývne jej.

Mal na sebe natiahnuté svoje najoblubenejše plavky a s uterákom prehodenom vedľa seba na stoličke ležal na legátku neďaleko plaveckého bazéna. Kamarát ho vytiahol von, aby si užili nejakú pohybovú aktivitu - to však nie je Dumbova parketa, najmá ak sa jedná o vodu. Akože nemal fóbiu z vody ale radšj svoje končatiny držal na pevnej zemi. Vyhovoval mu vsak fakt, že na legátku mu bolo príjemne aj keď zo začiatku ho nepríjemne tlačilo do chrbta. Avsak vždy lepšie ako sedieť doma nad knihami do školy.

Do jeho chrbta narazí ďalšie dievča a on sám je prekvapený, koľko báb sa teraz od neho točí. Vtedy keď ich potreboval nevedel nájsť ani jednu! Usmeje sa na tú mladšiu, alebo vlastne na obe, veď je to predsa len jedno a zastrčí si dlhý vlas za ucho. ,,To je v poriadku, nič sa predsa nestalo," odpovie im milo.

Prechádza po dlhej ulici a rozmýšľa čo bude robiť. Už nemá takmer žiadne peniaze a do času keď mu otec posiela vreckové je ešte pár dní. Navyše potrebuje nejako poďakovať kamarátke za pomoc s prácou z ktorej výplatu dostane až v pondelok. Niekedy sa aj on sám čuduje ako mohol tak dlho prežiť keď absolútne nevie ako hospodáriť s peniazmi. Mykne plecami. Čo už, stále žije a to je hlavné. Peniaze a boli a aj budú. Práve sa chystal vojsť do kvetinárstva keď sa z dverí vyrútilo nejaké dievča. Takmer sa nestihol uhnúť keď otvorilo dvere. ,,Pozor," upozorní ju prekvapene, keď mu dvere presvišťali len kúsok okolo tváre.

Pri jej slovách sa až zhrozí. ,,Preboha, nie," vyprskne. Nie toto by on nedokázal, nedokáže si to predstaviť a ani nechce. Veď... ale však... Určite by to nefungovalo. Nie je ten typ.
,,Nebudem ti liezť do kapusti," zahrá to nakoniec do autu, no stále je nejako vykoľajený. Aj keď Ceciliin nápad ihneď zamietol, zostal mu visieť v hlave a vyhrizávať si cestu do jeho podvedomia. Žeby len?
Po očku na ňu pozrie. ,,Chcem za hodiny zaplatiť predom," upozorní ju vážne, no v očiach mu hrajú iskričky, ktoré prezrádzajú, že to myslí na srandu, hoci tie peniaze vážne požaduje.

Prisadne si k nemu jeho dávno priateľka a stará známa. Prakticky už ani nevie ako dlho sa spolu poznajú. Už to bude určite pár rokov, minimálne toľko čo prišiel do mesta, na štúdium a potom to skončilo úplne inak.
Na jej hlúpi vtip o včelách momentálne nemá náladu a preto len pokrúti hlavou a prázdny pohár posadí na stôl presne na to isté miesto ako na ktorom bol a aby sa presvedčil, že je o skutočne tak, ešte ho ukazovákom nebadane posunul doprava.
,,Som na suchu," odpovie potichu akoby do toho dával všetku energiu ktorá mu zostala v tele, čo v jeho momentálnom psychickom stave možno bola aj pravda. ,,Potrebujem tretiu brigádu, ako to tak vidím," zaskúči ako zbitý pes. ,,Na hodiny už skoro nikto nechodí a med nevynáša až tak dobre."

Smutne sedí na stoličke, alebo lepšie povedané, skoro na nej leží a chýba len pár centimetrov na to, aby sa zosunul dole. Nič sa mu nechce, a preto len hľadí pred seba akoby nevnímal nič okolo seba a ruky má založené na hrudi. Je nahnevaní. Na seba, na priateľov, na osud, na všetko. V poslednom čase sa mu moc nedarí, či už v škole, kde ledva prechádza cez skúšky alebo na brigáde. Už to nie je to čo to bývalo, pomaly už nemá niekoho koho by učil tancovať, jediné čo mu robí radosť sú jeho včeli, lebo med sa vždy v pohode predá. To sú momentálne jeho jediné z čoho má peniaze. Ak to takto pôjde ďalej tak asi skončí niekde v zafajčenom pajzli kde bude spať na starej poduške.
Rezignovane si odsrkne z drinku, ktorý mu barmam urobil špeciálne pre neho. Žiaden alkohol, no stále dokonalá chuť alkoholického nápoja spolu so slamkou. Krása.

,,Hej, to by bolo asi najlepšie," poškrabe sa na zátylku a s úsmevom, ochotne prijme Ezovu pomoc, ktorú mu spolubývajúci ponúka. Nejako ju chytí aby chúďa mohla ísť späť ku svojej kráľovnej, robiť pre ňu a svoje kolegyne med, ktorý aj tak nakoniec vyžerie niekto iný, ktorému ten vzácny produkt pracovitých včiel ani nepatrí.
Nad jeho vetou, ktorú si zašomre popod nos, Dumbo len stlačí pery a nezareaguje. Veď on neskôr pochopí, že hmyz nie je až taký strašný ako si myslí. Dumbo teraz ale ďakuje bohu, že svoju mravčiu farmu prenechal sestre, lebo to by Ezequiel asi neprežil už vôbec.
,,Absolútne nemáš zač," uškrnie sa, ,,Predsa len, sú moje a nemala sa dostať dnu."

,,Pokoj," pokúša sa ho upokojiť a pri tom vezme do ruky prvú knihu ktorá sa váľa na zemi a pokúša sa včielku zahnať k oknu aby si aspoň na sekundu sadla a on ju mohol pokojne vypustiť von. ,,Už ju skoro mám," hlesne keď si sadne a pomaly k nej pristupuje s knihou v ruke, no nevie čo teraz. Hodí ju na zem, no to ju znova vystraší a vyletí do vzduchu. Aj by rád otvoril dvere, no hrozí riziko, že by ich odrazu bolo viac.
,,Neboj sa! Ona sa bojí viac ako ty!" pár sekúnd poskakuje po izbe, no zisťuje, že to nie je najmúdrejšie a preto sa len zošuchne za Ezom a zavrie za sebou dvere.