Příspěvky uživatele

Hans sa rýchlo obliekol, otvoril dvere z nechcel aby ho nejako nevhodné objavila, predsa... Ona je žena a keď si niekto behá po byte v rúchu Adamovom, nie je to práve ideálna kombinácia. ,,Prepáčte za zdržanie, vitajte. Nečakal som návštevy." povedal pozývajúc ju dnu. Stále bol bosým. Revolver stihol zmiatnúť z kuchynskej linky do šuflíka, predsa len. Kto vie, kým tá ženská je.

Hans Gruber stále nechcel otvoriť, bolo by vidno, že nie je poriadne oblečený. Jednou rukou bojoval s prackou opasku. Bola to ešte k tomu nejaká žena. Pootvoril dvere viac. ,, Prepáčte, nechcem vás otravovať, počkáte ešte chvíľu? Ja nie som totiž pripravený na návštevy." povedal Hans a pozrel sa na ňu. ,,Ale svoju peňaženku chcem." riekol a zadíval sa dozadu, v obývačke na gauči bola jeho košeľa. Aspoňže má tie nohavice.

Hans Gruber, nebol zvyknutý na večerné, neočakávané návštevy. Bolo to aj zrejme vidno, pretože sako aj nohavice sa váľali kdesi na gauči a on takmer polonahých stál pri plátne. Často tak robil, tým že začul zaklopanie, to nečakal. dúfam, že to bude len nejaké neposlušné decko, čo zistilo, že si nezamykám. pomyslel si. Bolo zjavné, že si dáva načas. Najprv si vzal do ruky revolver a až potom si šiel aspoň po tie nohavice, ktoré boli kdesi pokrčené. Rýchlo si ich natiahol a potom prišiel ku dverám, revolver v ruke, otvoril dvere na škáru. ,, Dobrý večer, kto ste a čo chcete?" opýtal sa.

Hans Gruber konečne dorazil podvečer domov. Už si ho stihol zariadiť podľa seba. Bránku ako vždy, keď bol doma nezamkol, nebál sa zlodejov, veril si, veď predsa kto by chodil sem, navyše, keď vedia že Hans nie je ktovieako dôveryhodný. Položil revolver na kuchynskú linku, akoby to bolo normálne, čosi ako položenie kľúčov, alebo tak dajak. Zapol si svetlo a zatiahol záves na presklenej obývačke. Keby náhodou... pomyslel si, ale bolo vidno, že ho nakopla múza, muselo to byť zvláštne ako s takou veľkou vervou sa vrhol k plátnu, ktoré tam už čakalo. Rýchlo si pripravil obľúbený štetec a farby a rozhodol sa čosi namaľovať, len tak z hlavy.

Bolo to očividné, pozrel sa na neho. Jeho výraz bol nesmierne zvláštny, vlastne celý bol zvláštny. Bol to starostlivý a precízny človek. Veď mladých byť aj po kom, naučil sa ako robiť. ,,Sú to samé smelé plány, budete mať istotne dosť dobrých zákazníkov." povedal mu. ,, Maľujem skôr impresionizticky." vysvetlil. ,,Aj ja mám celkom slušné kontakty. Keby ste mali moju dôveru, aj by som vám prezradil o koho ide." povedal len tak mimochodom.

Hans bol zcestovaný, to bolo zrejmé, ale ako sa cítil, sám nevedel. Kto je? Kým je? Kam smeruje? Nevedel sa rozhodnúť, počúval slová o tom ako kúpil akýsi klub. Alebo niečo také. ,, Samozrejme, rád prídem, takéto akcie mám naozaj rád." priznal Hans úprimne. Čo robí on? Čo mu len povie. ,, Všeličo som robil a robil. Moja práca nie je až taká jednoduchá. Som umelec, maliar, ale veľmi to nevynáša. " priznal a odmlčal sa. ,,Momentálne však pracujem ako rečník. Tiež je to taká nanič robota, ale baví ma, hovorím na akciách, stretnutiach, pokojne môžem aj zastupovať. Pripravujem prejavy a podobne." vysvetlil.

Hans Gruber sa pozrel na svojho spoločníka. ,,Viete, takmer všetky sú veľké mestá podobné." poznamenal Hans a natiahol si dlhé nohy pred seba. ,, Veľké mestá sú o ničom. Toto malomesto hádam bude lepšie." riekol rozhodne. Nadýchol sa a zamyslel sa, zas sa niekde stratil. ,,Čo robíte?" opýtal sa Hans. Čo mu povie? Jeden z prednostných osôb Volksfrei, z ktorej ho vyhodili, skracovaný umelec, rečník... Mal mnoho možností.

Hans sa zadíval kamsi pomimo, akoby sa na okamih stratil vo vlastných myšlienkach, čo je teraz? Jeho súčasné meno by bolo asi nikto. Tu je naozaj niktoš, pretože len prišiel, sotva dorazil do tohto mestečka, ktoré je oveľa malebnejšie ako stokársky Londýn aj s jeho prekliatym smogom, hnusom a podobne. ,,A tie by sa nie každému mohli páčiť. " poznamenal úprimne. Aj tu môže predsa maľovať koľko sa mu zachce, môže byť chudobný ako kostolná myš, ale sa aj pekne vyšvihnúť a stúpať na vrchol. ,,New York, raz som nad ním letel, to som mal vtedy peniaze a istú vplyvnú moc." povedal na jeho slová. ,,Ale Kalifornia, tam by sa vám páčilo... Teplo aj v zime, príjemné prostredie, otvorení ľudia, ale tiež je to drahé ako peklo. " pripustil Hans.

Hans sa pozrel na neho vážnym pohľadom, čo ho vlastne prinútilo odísť z Nemecka? Aha áno, zoznam hľadaných osôb a podobne. Áno Gruber, vlastným menom Anton Gruber, ale to meno mu pripomínalo, to kým nechce byť. ,,Isté okolnosti v mojom živote, ktoré nerád roztrubujem na verejnosti, lebo sú... Zjavne nevhodné." povedal Hans. ,,Ale aj pre mňa je Londýn veľký a platiť šialený nájom za obyčajnú izbu?" vysvetlil svoj dôvod odchodu z Londýna.

Hans Gruber bol vzdelaný človek, jeho otec bol jeden z tých bohatých obchodníkov a Hans sa dostal na najlepšie školy, ale k ničomu to nebolo, sám sa obrátil k rodičom chrbtom a podobne. Bol jeden z tých generácií, kedy rodičia nenávideli svojich rodičov a ich nenávideli vlastné deti, bola to trpká doba. Hans Gruber bol viac menej intelektulál. ,,Hans Gruber, teší ma." predstavil sa aj on a posadí sa na lavičku. ,,Viete mám času dosť. Veľa mám času." uisťoval ho okamžite, pretože on sám nemal čo robiť, sám sa zaoberal mnohými vecami. Počul jeho otázku a teraz starostlivo vyberal slová. ,,V Anglicku som dlhšie, asi päť rokov. Viete sám som sa prisťahoval z Londýna sem len nedávno." priznal a pozrel sa na neho.

Áno Hans bol cudzinec, prisťahoval sa najprv do Londýna a potom sem. Ale bol Nemec, zo západonemeckej strany, bol z neho vyvrheľ a radikál, dokonca ani Volksfrei to nezvládala a tak si šiel na vlastnú päsť. Aj muž v obleku bol cudzinec, Hans toho pocestoval a bola to pravda, tento muž mal sýty americký prízvuk. ,,Nie, ďakujem, netreba, nemusíte sa unúvat." povedal Hans úctivo. Bol to jeho štýl, inteligentný, úslužný a podobne.

Hans sa obzrel, toto námestie bolo zjavne v túto hodinu takmer prazdne a uvidel len akéhosi muža v obleku ako sedí na lavičke a pije vodu z fľašky. Do psej matere, a ja som len tak... zaklial Hans v duchu, lebo nechcel svoj oblek doma a teraz vyzeral celkom neupravene. Hans neblbni. pomyslel si. ,, Dobrý deň." prehovoril ako prvý a pozrel sa na muža pred sebou, bol mladší ako on sám. Možno o desať rokov hádal.V Hansovom hlase bolo počuť cudzokrajný tón.

Hans Gruber bol zvláštny muž, ako prechádzal cez námestie pofukoval vietor. Bol to zvláštny človek. Mal na sebe pre tentokrát obyčajný kabát a šál, nepotreboval sa nejako obliekať, veď nejde na jednanie so starostom. Kráčal zamyslene. Bol cudzinec, do tohto mesta prišiel len pred nedávnom a chcel ho spoznať, vedieť, čo sú tu za ľudia.