Příspěvky uživatele

,,Žiadny problém. Počkám," nikam sa neponáhľala, jedine jej havran Jax bude musieť ešte nejaký ten čas počkať, čo sa jedla týka. Pochybovala, že by mu Vergil niečo hodil. Nijak mu to, ale neublíži. Žrádla mával ten havran viac než dosť. Návšteva. Keby chcel, jednoducho by mu tú peňaženku mohla podať cez dvere. ,,Beriem na vedomie," odvetila na jeho poznámku o peňaženke.

Čakala dokým sa Hans dostaví k dverám, ak jej klopanie vôbec počul a tiež bolo možné, že nie je doma. Rozhodla sa, že počká ešte takých päť minút a potom sa aj s peňaženkou vydá preč. Nemôže ju tu predsa nechať len tak. Niekto by mu ju mohol ukradnúť. Jej rozmýšľanie bolo prerušené, keď sa dvere pootvorili. ,,Dobrý večer," musela sa uškrnúť. Vylezte, ja nehryziem. Väčšinou bránu nezamyká, ale vystrčiť nos von sa bojí. Aj keď bola pravda, že plot nebolo ťažké tak či tak preskočiť. ,,Mám vašu peňaženku. Našla som ju na zemi na chodníku. Ale ak ju teda nechcete, pôjdem," odvetila s úsmevom.

Vracala sa domov a prechádzajúc okolo jedného z domov, keď si všimla peňaženku na zemi. Bola v podstate na prahu brány, takže musela patriť k tomuto domu. Zodvihla ju zo zeme a prezrela jej obsah. Hans Gruber, hmm? dozvedela sa z občianskeho preukazu, ktorý zastrčila späť do peňaženky presne tak, ako tam predtým bol a uškrnula sa. Kto si tu je nepozorný a stráca svoje veci. To by sa však dalo dobre využiť. Napokon sa ju rozhodla proste vrátiť. Urobiť mu láskavosť sa jej v budúcnosti môže zísť. Pohľadom sa pokúsila nájsť zvonček, no buď ho nemal alebo si ho nevšimla. Podarilo sa jej však zavadiť o kľučku a brána sa následne otvorila. A očividne sa tiež nebojí nevítanej návštev hádam na ňu hneď nevytiahne nôž alebo tak niečo. Vstúpila na pozemok a prikročila k dverám, na ktoré následne zaklopala.

Sakra! Tento plán jej nevyšiel, no hneď sa jej v hlave črtal druhý, možno o niečo viac zákernejší. Nasadila preto najjemnejší úsmev, ktorý pri Gavinovi dokázala vystrúhať a odvetila:,,Možno." naschvál po ňom celom prešla skúmavým pohľadom, na chvíľu sa zastavujúc na jeho rozkroku. Ak jej to výjde, bude ho mať s čím podpichovať minimálne týždeň. ,,Hmmmm," zamyslene sa k nemu naklonila a tichším hlasom, akoby tu Vergil niekde bol sa ho spýtala:,,Chcel by si vidieť môjho vtáka? A nemyslím tých papagájov v klietke," s očarujúcim pohľadom, v duchu sa uškŕňajúc ho zobrala za ruku a potiahla ho, nech ju nasleduje do jej izby.

Gavin sa tu doteraz neukázal, takže si mohla byť istá, že neprišiel z lásky navštíviť svojho brata. Vergil ju mohol aspoň varovať! Nejako to pretrpí a môže len dúfať, že sa tu tá opica nezdrží dlho. Obyčajne by jej až tak nervy nebrúsil, no predstavovala si, ako príde domov a hodí si poriadnu horúcu sprchu. Čo pri Gavinovi, keď tu je s ním sama, neprichádza do úvahy, keďže by s veľkou pravdepodobnosťou nazeral cez kľúčovú dierku. ,,Vergil nie je pod papučou" slová nie je zdôraznila, ,,nečakaj predsa, že si tu budeš robiť čo chceš. A ako myslíš, ale moje gule to nie sú" žmurkla na neho. Uvedomovala si, ako k nej pristúpil a dobre vedela, na čo naráža. Chcela to, ale počuť priamo. ,,A čím?" usmiala sa a ruky strčila do vačkou kabáta.

,,Čo tu vlastne robíš, Gavin?" spýtala sa, zdôrazňujúc jeho meno a tónom, akoby išlo o niečo odporné. A v podstate aj išlo. S láskou by na neho pustila Jaxa, ktorý mal vo zvyku brať do zobáka odporné, slizké veci a útočiť na každého, koho nepozná. Nemohla však riskovať, že by mu tá opica ublížíla a tak zostala len pri predstavách, ako sa mu pokúša vyďobnúť oko. Jeho slová o prskaní prejde ignoráciou. ,,Láskavosť ti oplácam tak, že ťa musím trpieť. Neviem ako dlho tu budeš, ale tu platia moje pravidlá. Žiadna telka, dokým sa nezačneš chovať slušne," s týmito slovami schmatla ovládačku a vypla mu film. Pre istotu ešte vytiahla z nich baterky a odhodila ich bohvie kde, no Jax ich nájde. Minule jej našiel náušnicu, ktorú stratila pred rokom. Len musí dozrieť na to, aby ich neprehltol. Skutočne nie je nič, čo by sa ten havran nepokúsil zožrať.

Keď sa nakoniec jeho maličkosť namiesto spojenia nôh postaví, Joc nadvihne obočie. Zrejme si myslel, že s ňou vybabral, no plánuje mu urobiť peklo na zemi, takže sa má na čo tešiť. ,,Popravde som čakala či tie nohy spojíš, lebo som ťa chcela kopnúť do toho nástroja, ktorý si tak vy muži s obľubou porovnávate a hľadíte, ak nemáte nejakú dieru, kde by ste ho mohli strčiť," žiarivo sa na neho usmiala:,,Ale bohužiaľ" pokrčila plecami a dodala:,,I keď stále mi nič nebráni tomu to urobiť. Takže by som dávala pozor na ústa, lebo sa môže stať, že mi noha hore vystrelí." Počkať, braček?" zháčila sa v duchu, no výraz tváre sa jej nezmenil. ,,Aj mňa teší, Gavin," uškrnula sa napokon. Gavin? zaznel jej v hlave Vergilov hlas.

Najradšej by mu asi rovno vrazila, no Vergil by tým nebol práve dvakrát nadšený, najmä po tej príhode s Danielom. Premerala si ho pohľadom, pričom jej oči nahnevane žiarili a uvažovala, kde jej manžel mohol takú existenciu nabrať. ,,Ja čakám," povedala mu chladne, keď videla, že sa ju počúvnuť nechystá. Chlap s egom až do nebies, ktorý si myslí, že si bude robiť čo chce, no musí ho sklamať. Uprene hľadela na to ranené zviera, keby pohľad vedel zabíjať, Gavin by bol už s veľkou pravdepodobnosťou mŕtvy.

Vergil jej akosi zabudol povedať -alebo lepšie povedané, sa na to vykašlal-, že jeho milovaný brat s nimi strávi nejaký ten čas. Preto si človek môže ľahko predstaviť, aká bola jej reakcia, keď prišla domov z práce a našla na gauči Gavina, ktorý sa rozvaloval na gauči ako prasa válajúce sa v blate. A vzhľadom na to, že dvere neboli poškodené a okná sa nezdali byť rozbité, usúdila, že je to nejaká známosť jej manžela. Asi sa s ním spoznal v bare alebo čo. Každopádne tu býva aj ona a Vergilov známy sa má na čo tešiť. ,,Nohy spolu. Je to neslušné," zjavila sa pred ním nečakane ako prízrak a bez varovania mu dupla opätkom po nohe. Určite by ju inak ignoroval a slušne požiadať okrem toho nie je jej štýl.

Daniel bol dosť paranoidný človek, keď sa nad tým pouvažovalo. Jej brat, keď bol mladší odpadával v jednom kuse a keby mal vyradiť zo svojho života veci, s ktorým prišiel krátko predtým do styku, nebolo ich málo. ,,Áno, čaj," poznamenala akoby automaticky a nenútene. Mala by sa zapísať na nejaký herecký konkurz, pretože by ho nepochybne vyhrala. Taký talent svet ešte nevidel. ,,Kebyže viem, že mi tu odpadnete, radšej vás nikam nepozvem. Keď ste ležal na dláške, vyzeralo to tu ako vražda," ku koncu sa pobavene pousmiala. Keď mu Vergil ponúkol odvoz, svižne sa postavila a otočila sa k Danielovi. ,,Očividne vás mojej prítomnosti chytajú mdloby, ale kto by sa čudoval pri mojej kráse. Radšej sa teda vzdialim. Dovidenia," povedala na rozlúčku a vydala sa prezliecť do spálne.

Zdalo sa, že Vergil sa nemá práve do toho, aby jej odpovedal na otázku, no Daniel, ktorý sa práve zobudil odpútal jej pozornosť. Bolo na ňom jasne vidieť, že je dosť mimo a bohvie či si niečo z toho momentálne pamätal. Položila pohár na blízky stolík a neutrálnym tónom odvetila:,,Pozvala som vás k sebe na čaj, keď v tom Vám prišlo zle a odpadli ste. Tak som vás odtiahla na gauč. Bol ste mimo asi tak pätnásť až tridsať minút. Neviem" mykla plecami.

Zadívala sa na neho a uškrnula sa:,,Nemá dôvod vystrájať. Nemôžem za to, že mu prišlo zle," povedala, bola si však istá, že má nejaké tušenie toho, že má určitú zásluhu v tom, prečo Daniel ležal bezvládne na gauči. Vedel, že nie je žiadny anjel ešte predtým než si s ňou začal. ,,Vybavím to s ním," ubezpečila ho a s úsmevom si od neho zobrala pohár. ,,Vďaka," odpila si z neho a spýtavo sa na neho pozrela. ,,Mimochodom...Gavin?"

,,Nič s ním nemám," ubezpečila ho, keďže jej jeho postoj napovedal, že naozaj nevie čo si má o tom myslieť. Nemala mu to za zlé, jej reakcia by bola horšia, ak by na gauči našla cudziu ženu. Ponaučenie do budúcna - ľudia ochotní ísť s vami na kávu alebo čaj sa netrávia. Vážne nie. Veď vieš, že ťa mám rada mala na jazyku, no nakoniec to zostali len nevyslovené slová. ,,Áno, presne tak," odvetila a posadila sa Danielovi vedľa nôh:,,Netreba. Počkám tu, dokým sa preberie," vyhlásila veselým tónom a oprela sa o operadlo gauča.

Gavin? ozvalo sa hlasno a známy hlas preťal hrobové ticho, ktoré doteraz v dome vládlo. Od ľaku nadskočila a skôr než sa stihla upokojiť, blížiace sa kroky jej napovedali približujúcu sa osobu. Bola nútená sa otočiť ku svojmu manželovi, ktorého šokovaný výraz hovoril za všetko. Daniel nemal mať, ak sa preberie, tušenia, že to ona mu to nasypala do čaju. Nemal mať dôvod ju upodozrievať, že za to môže ona. Ľuďom častokrát príde zle aj z jedla, ktoré im doteraz neuškodilo. ,,Neviem, kto dal čo do cukru, ale očividne to nie je nič dobrého," vyhlásila úplne pokojným hlasom aj napriek situácii, ktorá sa tam odohrávala. ,,Nie je to nič, čím by si sa mal zaťažovať. Robíš veľa vecí, takže si choď oddýchnuť a toto nechaj na mňa," povedala mu a nenápadne do Daniela šťuchla nohou či náhodou nejaví známky vedomia.

Ako si odpil z čaju, stačilo len pár sekúnd na to, aby na neho doľahli účinky jeho obsahu. Akoby bez duše hľadela na to, ako sa mu roztriasla ruka a nasledoval pád jeho tela na zem. Chvíľu na neho hľadela zo stoličky a keď sa ujistila, že je skutočne mimo, postavila sa a podišla k nemu. Sakra. Šťuchla do neho nohou a zostala tam stáť, netušiac čo robiť. Takto prešlo desať minút, bez pohybu stála nad ním a rozmýšľala čo teraz. Nakoniec sa ho rozhodla premiestniť do obývačky na gauč a urobiť mu tam pohodlie, počkať dokým sa preberie a tváriť sa, že sa nič nestalo. Dobrý plán. Zohla sa a opatrne ho chytila za ruky. Začala ho ťahať do obývačky, no bol na ňu príliš ťažký a tak ho nakoniec nechala uprostred chodby. Ktovie, s kým a kde Vergil je, no hádam tak skoro domov nezavíta. Joce zabehla do inej miestnosti a o chvíľu sa vrátila s vankúšom a dekou. Vankúš mu strčila pod hlavu, deku prehodila cez telo a skontrolovala či dýcha. Fajn, všetko je v poriadku. Muž na zemi ako mŕtvy uprostred chodby. Veď to nebolo nič zvláštne. Z výčitiek svedomia mu do vačku strčila jej zarobené peniaze s tým, že nejaký čas bude bez čokolády. Zvrtla sa a vydala späť do kuchyne, kde obsah šálok vyliala do dresu, umyla ich, utrela a odložila do skrinky.