Příspěvky uživatele

Ted mal typickú nočnú neurózu, prečo sa vybral práve sem? To by mu bol čert dlžen. V ruke držal palicu a v ďalšej metal baterkou zo strany na stranu. Bol to ozaj trapas, avšak on za svoju poruchu nemohol. Keď zistil, že po ňom zvolal nejaký človek. Tak zohol svoju zbraň k zemi. Uvedomí si, že to nie sú nijaké neprirodzené bytosti, ale ľudia. ,,Hergot!" zanádáva si s úľavou. ,,Pardon, čo sa tu deje? Nejako som rád, že nie ste ufoni." Pripustil dlháň.,,Pardon, ale je to oprávnená obava, ja totižto nemám rád tmu." Ospravedlňoval svoje až možno výstredné správanie. Sakra, blbá nyktofóbia, nevedel som, že keď to diagnostikujú sa to zhorší. Pomyslel si.

Ted sa vybral na prechádzku po okolí, svoj obchod poriadne zamkol a aj dvakrát skontroloval, pretože sa bál, že mu niekto ho vylúpi, ale zas ak by niekto chcel gitaru, tak by mu mohol zavolať na telefón, ktorý nechal na lístku na dverách. Blížili sa Vianoce, ktoré ako po iné roky plánoval ostať tráviť sám so sebou, gitarou a večerou pre jedného. Ale zas Vianoce a gitary robili dobrý kšeft, takže nesťažoval si. Cez plece mal prehodenú kabelu. V novinách bolo číslo jedna akési ufo. ,,Jejha ufoni, to nechcem." povedal si nahlas a vrhol pohľad na kníšuce sa stromy, ktoré nepekne lomozili.Vylovil z vrecka silnú baterku a odmietol priznať, že sa ho chytá záchvat paniky z tmy. Jeho nyktofóbia bola fakt výhra za všetky drobné. Bol sám a trochu sa obával, ufona videl v každom kroví. ,,Fuj hádam že nevyzerá ako I-T mimozemšťan fuj. HEJ VYLEZ TY HNUSOBA MÁM ZBRAŇ!" zvreskol a zhol sa po palicu, ktorou sa rozhodol, že ho zaženie.

,,Bolo by to značne vtipné." riekol Ted. Určite by nemohol robiť Watsona, pretoze jeho dôvtip sa rovná stratenej bačkore, ani to nie. ,,No tak si to nejako uži, ešte" poznamenal. ,,Budem ťa čakať, vyberieme nejakú šmakocinu." postaví sa, zaplatí a vyberie sa do tmy, kde sa rozbehne a onedlho dôjde do svojho bytu. Zapol si lampičku aby mohol zaspať...

Ted si podoprel rukou bradu a zadíval sa na svojho kumpána. ,,Náhodou Watson je celkom vtipný." Pripustil, ako Ted bol trochu znalec a veľmi rád si čítal dobrodružstvá, ale oveľa menej ich rád žil. ,,To je škoda, myslel, som, že budú trochu dôvtipný." dopil si svoj pohárik a potom pokrútil hlavou, aby ďalší nedostal. ,,To som rád." Uškrnul sa Ted. ,,Ako rád, by som ešte pobudol, ale vážne asi by som mal ísť domov." Priznal Ted.

,,Takže niečo ako Sherlock Homles? Mám rád Holmesa, knížky, mám doma celú zbierku." Tvrdí Ted potešene. Ou tak to je škoda, asi neriešiš každý deň nejakú záhadu.* Ted detektívom byť nechce, prišlo mu to moc blízko práci jeho otca a zakaždým chytil trasľavku, keď si na neho spomenul. Alfie mu naordinuje ďalšiu rundu.
,,To fakt? Potom som parádna víla." Zoberie to so zábavou. Veď jemu mnoho vecí nezostávalo. Má zvláštnu hojdavú chôdzu, podľa ktorej ho možno spoznať už z diaľky. ,,Neverím, ako to ma chceš vyprovokovať?" Hovorí, ale vôbec to neberie, žeby sa ho to malo dotknúť, jeho ega naprílad. Prijme ďalšiu whiskey, bolo by to predsa neslušné.

,,Ou a čo takého robíš? V kancli by som nevydržal ani pol dňa." Povedal Ted súcitne, on sám vedel, že nie je na kanceláriu stavaný. On musí byť proste v pohybe, niekedy je ako neriadená strela.
,,Ale to sa neboj, to je akoby si sa naučil chodiť a to nezabudneš." Snaží sa povzbudivo, predsa len chápe o čo sa jedná.
,,Takže nejaký kriminál, to už musí byť nuda, keď stále dokola..." Sleduje ako si počína so zbytkom alkoholu. ,,Nie, možno tak mesiac aj s topánkami." Pripustil.

Ted sa zamyslel. Pošúchal si strnisko a zadíval sa na svojho spoločníka. Čiernovlasý nedisponoval takmer nijakou fyzickou silou ani zdatnosťou, viedol pomerne chudobný a prostý život, ale nemenil by ho za nič. ,,To je pravda, môžeš prísť takmer hocikedy, mám otvorené aj cez víkendy." Povedal Ted, jemu nevadilo mať otvorené aj v nedeľu, veď čo iné by robil? ,,Och jasné chápem,nejaká prácička a tak..." Nevedel, čo jeho kumpán robí a nejako to nepotreboval zisťovať. ,,Och samozrejme, hneď ti to vysvetlím, poznáš námestie? Tak pôjdeš smerom hore a tuším je tam aj nejaká fontána. A prvá odbočka vpravo. Je to strašne krikľavý obchodík, žltočervené priečelie a rámy. Wyld Stallyns. Áno s Yplsónmi." vysvetľoval Ted cestu, trochu aj hrdý, že má svoj obchodík.

Dokáže piť, avšak, nerád to preháňa, už odmieta sa budiť po divnej hmlovitej noci, kdesi pri smetiakoch, veď už má tridsiatku na krku, už by mohol mať trochu rozumu, ale ktorý človek si otvorí gitarový obchod? Odpije si zo svojho Dannielsa.
,,Ako no hej, vystupoval, ale bolo to skoro v takom kumbále, šero, malé publikum... A na internete nejaké videá sú, len ja internet osobne nejako nemám rád. " Priznával Ted, vlastne, nenávidel sa pozerať na seba, ako poskakuje po pódiu a je úplne v inom svete hudby...
Prijme jeho ruku, stisk má tvrdý, nevyberavý, Ted má celkom tenkú a ľahkú konštrukciu, takže jeho tenká bledá ruka je priam drvená.
,,Gitary, basy a podobne, uvažoval som, žeby som rozšíril sortiment na bubny, ale o nich neviem takmer nič." Pripustí dlháň. Alfie mu prezradí, že poslednú gitaru rozmlátil akémusi človeku o hlavu. ,,To musel byť debil, ale chudák gitara, také niečo si nezaslúžila."
Ted sa zamyslí, možno sa mu podarí rozšíriť klientelu a bude to dobre, mal by začať zarábať, pretože zatiaľ je a ž po uši v dlhoch.
,,Tak to ťa tam rád uvidím, nemáš šancu nás prehliadnúť.

Ted je vcelku pohodový človek, ako tam sedí, nepotreboval vyhľadávať nijaké konfliktné situácie. Do baru chodí tu i tam niekoľko typov ľudí, obyčajne patria k nim stratené existencie s mútnym pohľadom, podivíni, slušní ľudia, ktovie. Theodore sa zadíva na smer, od ktorého prišiel kúdol dymu, netrvalo dlho, aby zistil, že jeho pôvodcom je jeho sused na bare, chlap ako hora s bujnými fúziskami.
Zamyslí sa nad jeho otázkou.
,,To fakt? Je to možné." Pripustil Ted a pozrie sa neho. Počúva jeho slová. ,,Ako si vedel? Och áno, hrám na gitaru, pred časom som tu otvoril obchod... Máme služby všeho druhu." Neodpustí si drobný žartík. ,,Som Ted" podával mu ruku.

Ted bol dlhonohý mladík, tmavé havranie vlasy mu teraz padali na ramená, na sebe tmavá bunda s nášivkou jeho obchod, si to pešo kráčal do jedného pomerne zapadnutého podniku. Nedávno svoj obchod zatvoril, mal už predsa po záverečnej a nebolo nikdy neskoro zájsť do spoločnosti. Vošiel dnu a rozhliadol sa. Zašiel do zaprášeného priestoru, v ktorom okolo neho sídlili rôzne existencie, žmukrajúce ospalo spod ťažkých viečok. Inak to bol asi celkom slušný lokál, Ted si sadol k baru a objednal si Dannielsa. Alkoholu sa nebál, neštítil sa a ho a z barovej stoličky mal výhodný výhľad takmer na všetky strany.