Příspěvky uživatele

Nejako extra nedával pozor čo mu Armyr vravel, jemne ohŕňa nosom. Nepáči sa mu tu ale zároveň ho dom extrémne očaril, lebo sa dokonale hodil k jeho debilnému bratovi. Taký ošarpaný ako on, zaseknutý v minulom storočí. Avšak ako predajca rozpráva, prikyvuje akoby reálne vedel o čom hovorí.
,,Takže navrhujete celý dom zrekonštruovať?" opýta sa po Armyrovom opise domu. Skutočne by sa to ku Gavinovi hodilo. Ešte na neho jebne nejaká obkladačka v kúpeľni a bude po ňom. Skvelý koniec.

Hodí teda rukou. ,,Tak poďme," pousmeje sa a postaví sa na nohy. Natiahne ruku k Danielovi aby sa o neho mohol oprieť ak by sa cítil neisto, no nemyslí si, že to bude potrebovať. Vo vreckách nohavíc hľadá kľúče od auta ktoré si ešte nestihol zavesiť na vešiačik na chodbe a už znova musí ísť preč. Mykne plecami. *Dúfam, že za toto mi Joc aspoň objedná pizzu!* pomyslí si vychádzajúc von z vchodových dverí odomykajúc auto.

Daniel konečne prišiel k sebe a on je rád, že sa nič vážnejšie nestalo. Vyzeral byť celkom v pohode tak sa Vergil rozhodol znova zainteresovať. Pobral sa už po tretíkrát do kuchyne kde na neho z pultu pozerala jeho nedokončená večera, obišiel ju aby sa dostal k umývadlu a načapoval Danielovi plný pohár studenej vody.
Keď k nemu príde, podá mu ho aby sa napil. Treba zostať hydratovaný. ,,Odveziem ťa domov?" opýta sa ho milo a hlavou pokynie k dverám.

Vergil len prikývne akoby k tomu nemal ani čo povedať. A predsa - ani nemá. Jediné v čo dúfa je, že sa to už viac nebude opakovať lebo nie každému návštevníkovi príde zakaždým zle. Pri treťom by mu to už pripadalo dosť, dosť divné.
Znova sa oprie o zárubňu dverí a nemá sa k tomu aby odpovedal na jej otázku. Nechce sa priznávať k svojmu bratovi najmä ak sa doteraz nejako extra nepriznával celkovo k svojej rodine. Daniel si však našiel úplne dokonalý čas na zobudenie a za to mu Verg skutočne veľmi ďakoval. Ešte si musí premyslieť čo jej povie. *Oh, neboj sa. Ubytoval som ho u nás len na pár dní- teda mesiacov.* hej, hej. To bude fungovať.

Mykne plecami. Papiere ho popravde ani len trocha nezaujímajú. Na to on má svojich ľudí, ktorí to urobia za neho. ,,Najskôr dom," pousmeje sa snažiac nepôsobiť moc unáhlene, nadšene alebo nebodaj akoby si nevážil jeho prítomnosť aj keď to mohla byť aj troška pravda. Nie, že by sa ponáhľal ale ... ponáhľal sa. On sa vždy ponáhľal aj keď nemal dôvod. Rád pôsobil týmto spôsobom dôležito. ,,Papiere si potom vezmem preštudovať domov,"

Z kuchyne vyjde späť za Jocellyn na chodbu. Pohár drží v jednej ruke a oprie sa o zárubňu dverí. S úsmevom sleduje scenériu pred sebou, ktorá je taká absurdná, že by to človek ani sám nevedel vymyslieť. ,,Len prosím ťa, presvedč aj jeho, že sa nič nestalo," teatrálne si odpije glg z vody a radšej skutočne nepremýšľa nad tým čo sa stalo. Je mu takmer úplne jasné že ho Joc nepodviedla, lebo nie je dostatočne sprostá na to aby to urobila tak okato. To nie je jéj štýl. ,,Nech nám tu nerobí drámu potom," upozorní ju a prejdu pár krokov k dvojici a podá Joc pohár s vodou nech sa napije i ona.

Zaklapne ústa a hlasno si vydýchne. Prestúpi z nohy na nohu akoby stál pred tabuľou a učiteľ sa ho pýtal na látku o ktorej nemal ani zdanie ale plánoval to zahrať do autu. Jocellyne, what the fuck? Mal to na jazyku spolu s ostatnými otázkami. Ako - čo sakra robí ten človek u nich doma alebo prečo práve chlap s ktorým bol deň predtým na pivo?
,,Radšej sa nebudem pýtať," povie potichu pristupujúc na jej hru. ,,Povedal by som, že len odpadol, je tomu tak?" opýta sa jej podstrkávajúc jej odpoveď na nevyslovenú otázku. Vráti sa do kuchyne aby si nabral aspoň pohár vody. ,,Mám ti s niečim pomôcť?" opýta sa jej vcelku neochotne lebo nechce pchať prsty do toho do čoho nemusí, no je ochotný pomôcť svojej manželke najmä z dôvodu, že ak to ona doserie - odserie si to len jeho politická kariéra.

Vojde dnu a už aj uvidí pána, ktorý ho tu očakával. Vystrie k nemu ruku aby sa aj on predstavil a mohol sa s ním zoznámiť. ,,Vergil Campbell," usmeje sa na neho, jeho ústa sa usmievajú, no oči sú stále v pozore. Aj napriek mnohým rokom predstieraných úsmevov sa nedokázal naučiť ich dokonale falšovať. ,,Poďme priamo na vec," povie Armyrovi, nemá až tak veľa času. Síce je rozhodnutý kúpiť tento dom, no stále sa môže stať, že sa na to vykašle. Musí ho dom skutočne ohromiť a presvedčiť ho, že ožratého Gavina to tu zabije skôr ako to stihne cirhóza pečene.

Odpije si z piva a jdno posunie k Danielovi. ,,Oh vážne?" opýta sa prekvapene. Popravde ho to ani nejako extra nezaujímalo. Veľa spoluobčanov stretlo jeho manželku, veď aj tak nič iné nerobí len sa premáva po meste. ,,Bola milá?"

Verg prišiel domov a čakal všeličo očakával. Včera priniesol domov Gavina a tak očakával minimálne poriadny bordel ak nie horiaci dom. To čo však dostal bolo ... neočakávateľné.
,,Gavin?" zakričal do tichého domu lebo pridal až priveľmi tichý na to, že sa v jeho útrobách má niekde nachádzať viac násobný trestanec a nie dvakrát najobľúbenejší brat. Odpoveď sa však neozvala a tak prešiel do kuchyne aby si našiel niečo pod zub. Nedostal sa však ani ku krájaniu chleba, dokonca ani papagáje mu nenadávali. Zloží všetko čo si chcel dať do chleba na pult a poberie sa skontrolovať tie prekliate zvieratá, ktoré má Joc tak veľmi rada.
Miesto toho však nájde svoju ženu v obývačke s nejakých chlapom natiahnutým na gauči. Zmraští čelo a otvorí ústa, že niečo povie, no slová mu neprichádzajú do úst. Čo to má sakra znamenať?!

Gavin ho nasleduje a on je rád, že aspoň v tomto ho počúva a nefrfle. Niekde ho uprace a bude pokoj. Stále si to musí opakovať aby sa nezosipal na mieste ako domček z karát. Niekedy by aj on bol rád ak by ho niekto podporil, ale bohužiaľ na niečo také si vybral pre svoj život zlých ľudí. ,,Svätý pokoj," odpovie útočne, zaradí jednotku a auto sa pomaly pohne do vzdialených ulíc mesta.

Konečne sa dostali na vzduch a Vergil si až teraz uvedomil, aký hnusný vzduch doteraz dýchal. ,,Ani za Boha, bratček," usekne jeho nádeje takmer ihneď ako ch vysloví a vážne sa na neho pozrie. Nemá čas sa s ním hádať, už pomaly mešká na schôdzu, na ktorú by meškať nikdy nemal. ,,So mnou ideš," povie mu ako prechádza cez parkovisku ku svojmu autu odparkovanému niekde mimo hlavných dverí. ,,Aj tak ešte bude trvať kým ti vrátia motorku."

Doteraz popíjal sám, osamotený. No teraz ak by sa Daniel rozhodol zostať, možno by to pre oboch bolo akési obohatenie nedelného večera. Možno by si dokonca spolu pozreli aj nejaký ten zápas, ktorý bol spustený na televízori zavesenom na stene. Nikto ho nikdy reálne nepozeral, jediné na čo bol dobrý bol podmaz aby sa alkoholici necítili tak sami. ,,Čo myslíš?" opýta sa ho s úsmevom a ukáže na krígeľ piva, dva nevypité poldecáky a nejakú sladkú žbrndu, ktorú mu namiešal barman. ,,Bolo aj lepšie," mykol plecami a povral sa späť ku svojej stoličke očakávajúc, že ho bude Daniel nasledovať.

Zaparkoval auto priamo pred pozemkom. Vyjde z auta a na tvári sa mu nenachádza práve nadšený výraz. Dom síce vypadá z vonku veľmi pekne, no jeho povesť ho nie že desila - on na také veci neveril, ale dom mal vážne nejakú zvláštnu atmosféru. Avšak jemu to vážne nevadilo, práve niečo takéto hľadal. Dom v strede lesa kde bude môcť upratať svojho brata a neničiť si s jeho pachom vlastný dom. A neskôr keď sa podarí, možno upratať Arona. Ešte nevedel ale bolo mu to jedno. Dom sa vždy zíde aj keby ho mal mať len ako chatu. Pristúpi k dverám, zaklope a stlačí kľučku.

Porozhliadne sa okolo seba a keď zbadá Daniela pri bare poteší sa. ,,Daniel," kývne k mužovi a zoskočí z vysokej barovej stoličky na ktorej doteraz spokojne sedel. S úsmevom pristúpi k nemu a poklepe mu po chrbte. ,,Nazdar," pozdraví ho milo a kývne na barmana. Táto runda bude na neho, práve sa rozhodol.